Bojujem s rakovinou a sadím LIPY. Potrebujem pomoc.

19. novembra 2016 11:41, Prečítané 7 337x, stamir, Nezaradené

Rozhodol som sa zverejniť môj vlastný príbeh. Mám dva ciele. Ten hlavný je, že chcem, aby ľudia s rakovinou verili, že vždy je nádej. Ja viem, že sám ešte nie som vyliečený, ale nádej som nestratil. Druhý, menej podstatný a len krátkodobý cieľ je získať viac hlasov pre môj projekt vo verejnom hlasovaní o grantoch. S ľuďmi s OZ CZIFFER sadíme LIPY a potrebujeme Vašu pomoc. Nepýtame peniaze. Tie môžeme dostať od Nadácie VÚB:
~~HLASUJTE a ak sa dá, zdielajte na facebooku! Hlasovanie je veľmi tesné, pomôžte lipám!~~
~~Hlasuje sa na stránke https://www.nadaciavub.sk/komunitne-granty/~~ Pozn.: Hlasovanie skončilo 20.11.2016. Ďakujem za všetky hlasy! Grant bude!
Kraj: TT
Projekt: Váš podpis v krajine

Pošlite tento príbeh svojim príbuzným, kamarátom, známym a nech to šíria ďalej. Je to za dobrú vec.

Môj príbeh

Mám všetko, čo si normálny človek môže želať. Skvelú rodinu, aj dom, auto, nejaké peniaze. A k tomu navyše mám rakovinu. Dnes už nemám problém o tom hovoriť, ale prvé týždne a mesiace som to tajil, bolo ťažké sa s tým vyrovnať. Najmä, keď sa ma každý pýtal, či som fajčil. Nie, nikdy som nefajčil a 10 kilometrov som behával za 45 minút. Ja, zdravý človek, som po diagnóze ostal zúfalý, najmä keď som narazil na kruté štatistiky o rakovine pľúc.

Diagnostikovali mi štvrté štádium choroby. Piate už nie je. Operovať sa to už nedalo, dostal som teda systémovú chemoterapiu na báze cisplatiny. Nič príjemné, ale účinné. Keď vedľajšie účinky kulminovali, bol som rád, že som prešiel z postele na záchod a späť. Neskôr som dostával slabšiu, udržiavaciu chemoterapiu. Jeden a pol roka som rátal týždne vo valčíkovom rytme 1-chemo, 2-zotaviť sa, 3-žiť takmer normálne.Zhodou okolností, ktorú dnes volám vôla Božia, som hneď na začiatku choroby narazil na človeka, ktorý mi v začiatkoch hodne pomohol, naučil ma zvládať stres, zúfalstvo a paniku a dal mi cenné rady k životospráve. Pridal som k tomu ešte niekoľko životných múdier, ktoré som získal pozorovaním psov (mám dvoch). Napríklad, keď treba bojovať, tak naplno! Heslom „zahryznúť-nepustiť“ som nejaký čas bavil lekárov v bratislavskom Ružinove.Liečba mi zabrala tak dobre, že po jeden a pol roku sa lekári rozhodli prerušiť liečbu. Tešil som sa a zaplatil som si doplnkové štúdium na vysokej škole. Robilo mi dobre byť medzi študentami. Príjemná zmena namiesto stereotypného dom, nemocnica, dom, nemocnica…
Idylka vydržala tri mesiace. Potom na snímkoch z PET/CT vyšetrenia zasvietil nový 14 mm nádor na mieste, kde nikdy nič také nebolo. Išlo to operovať, tak mi urobili „montážny otvor“ medzi rebrami a vybrali všetko podozrivé. Samotná operácia prebehla bez komplikácií. Komplikácie nastali až potom, ale s operáciou mali spoločné iba málo. Ja som totiž zabudol do predoperačného dotazníka napísať, že trpím poruchami spánku. Nikdy som nezažil také utrpenie, ako po piatich dňoch takmer bez spánku. Lieky na spanie som dostával, ale iba slabšie, aby som nezaspal natrvalo. Operácia priniesla jednu veľmi pozitívnu vec: konečne mali na histológii poriadnu vzorku. Zistili z toho, že v nádoroch je špecifická genetická mutácia, na ktorú vďaka Bohu a vďaka vede existujú cielené lieky. Začal som ich brať a z dlhého zoznamu vedľajších účinkov ma postihla „iba“ mierna depresia. Zistil som ale, že mi robí dobre byť medzi ľuďmi a začal som vymýšľať.

Mám veľmi rád novelu Muž, ktorý sadil stromy (Jean Giono). Príbeh je vymyslený, ale pekný a inšpiratívny. Spomínal som na krásnu dlhú lipovú aleju, ktorou som ako decko chodil na bicykli do školy. Chcel som niečo také vytvoriť, spojil som sa s miestnym občianskym združením a sformulovali sme projekt „Váš podpis v krajine“. Našli sme lokalitu, prerokovali vec s vlastníkmi, s obecným úradom, začali zháňať peniaze. Nepopieram, že za prvotnou motiváciou bola aj moja rakovina. Rozmýšľal som, čo také hodnotné som ako informatik vytvoril za tie desiatky rokov v práci. A zrazu som nič nevedel vymenovať. Ešte aj mojich synov vychovala (a dobre) viacmenej moja žena, ja som bol viac v práci ako doma. Zdá sa mi, že lipy sú dobrý nápad, že to bude mať hodnotu aj keď my tu už nebudeme. Lipy vydržia aj cez 200 rokov, sú to impozantné 20 metrové stromy. Dva kilometre potravy pre včely. Príjemná zmena v rovinatom kraji. Často, keď vidím krásne staré stromy, sa pýtam kto ich sadil? Kedy? Čo ho k tomu viedlo? Tak som prišiel na nápad poslať odkaz do budúcnosti. Fotím dobrovoľníkov, ktorí prídu na výsadbu a robím fotografie tak, aby zaručene vydržali 100 rokov. Dáme ich do kovovej skrinky, na veku bude nápis Neotvárať pred rokom 2116 a zavesíme to vo veži miestneho kostola. Predstavujem si, ako v roku 2116 niekto vlezie do kostolnej veže, zvesí zo steny kovovú skrinku s vyrazeným nápisom „Neotvárať pred rokom 2116“, potrápi sa so skrutkami zaliatymi epoxidom, odmontuje veko, obsah si odnesie niekam do tepla a začne sa v tom preberať a hľadať či tam nájde nejakého svojho praprapredka. A keď nájde, verím, že ho to poteší a že obsah tej skrinky v obci zverejní a všetci si s tým užijú trochu srandy. Aby sa to naozaj stalo, potrebujem pomoc. Nepýtam peniaze. Tie môžeme dostať od Nadácie VÚB, ale musíme uspieť vo verejnom hlasovaní. Preto prosím všetkých, ktorým sa myšlienka páči:

~~HLASUJTE a ak sa dá, zdielajte na facebooku! Hlasovanie je veľmi tesné, pomôžte lipám!~~
~~Hlasuje sa na stránke https://www.nadaciavub.sk/komunitne-granty/~~ Pozn.: Hlasovanie skončilo 20.11.2016. Ďakujem za všetky hlasy! Grant bude!
Kraj: TT
Projekt: Váš podpis v krajine

Ak budete svoje hlasovanie zdieľať na Facebooku, pomôžete x-násobne. Vďaka. Viac hlasov – ešte viac vďaka.

Dodatok k rakovine

Tie špeciálne lieky som bral 8 mesiacov. Teraz som znova v remisii a modlím sa, aby to bolo navždy. Podľa štatistík boli moje počiatočné vyhliadky na 5-ročné prežitie menšie ako 5 percent. Ale povedal som si, aj keby existovala ešte menšia šanca na úspech, prečo by som to mal vzdávať? Urobím čokoľvek, aby som prežil. Zmobilizoval som takú silnú vôlu k životu akú majú divé zvery. Funguje to. Dnes takmer každý má v rodine niekoho s rakovinou. Povedzte mu, že štatistiky treba ignorovať. Často sú postavené na starých údajoch a lekárska veda beží nesmierne rýchlo dopredu. Vždy je nádej. Neverte šarlatánom, verte Bohu, sebe a vede.